Rudolf Branovič, fotograf a lektor AKF

Zaoberám sa najmä reportážnou fotografiou, väčšinou koncertnou. Mojou najväčšou záľubou je streetfotografia, ktorej sa venujem vo voľnom čase.

Najprv som fotografoval čokoľvek a popritom som začal sledovať fotografov, ktorí ma svojou tvorbou oslovili, čítal knihy o fotografii a tým formoval svoj pohľad na fotografiu. Vo veľkej miere sa v mojej fotografii objavujú ľudia, či už na ulici alebo pri rôznych činnostiach.

Fotografovať ľudí znamená pre mňa vniesť do fotografie človečinu, emócie a príbeh. Postupne som sa orientoval najmä na čiernobielu fotografiu, ktorá ma svojim prevedením oslovuje najviac.

Fotiť mestá a ulice, verejné priestory a ľudí je pre mňa niečo ako dokument doby. Takéto fotografie nemusia mať automaticky hneď veľkú hodnotu, ich potenciál sa môže zúročiť až po rokoch, keď prostredníctvom týchto fotografií diváci uvidia ako sa v dnešnej dobe žilo, ako vyzeralo mesto, ulice, kde bol aký dom, ako fungovala doprava, ako sa ľudia obliekali, ako sa zabávali.

A ak sa v týchto dokumentoch primieša ešte aj kus emócie či zaujímavého príbehu, o to viac budú fotografie zaujímavejšie pre ľudí ako spomienky na časy minulé či konkrétne udalosti, resp. mladším ukážu ako to na danom mieste vyzeralo. 

Pre dobrú street fotografiu so zaujímavým obsahom, resp. príbehom pre mňa často znamená vstúpiť do osobnej zóny fotografovaných osôb, čo je náročnejšie ako to v skutočnosti vyzerá. Street fotograf ak chce ľudí fotografovať, musí ich mať rád takých akí sú, vážiť si ich a rešpektovať a zároveň očakávať rôzne reakcie. Čo mi pri fotení pomáha je úsmev a očný kontakt, ktorým kontrolujem, že daná osoba chce reagovať.

Výhodou je zároveň, že mám fotoaparáty, ktoré sú malé a nenápadné a pritom mám vždy možnosť zvoliť si ten najlepší objektív na konkrétnu situáciu. Street fotografia môže byt vystavaná na rôznych základoch. Záleží aj aké svetlo je v daný deň alebo aké príbehy alebo momenty sa na danom mieste odohrajú. Podľa toho tvorím obsah fotografie.

V prípade že je podvečer a zapadajúce slnko vytvára zaujímavé protisvetlo či hru tieňov, tak stavebným kameňom fotografie bude svetlo a kompozícia. Ak sa odohráva predo mňou situačná scéna, zameriam sa na emócie a výrazy samotných ľudí. Vždy je dôležité rýchlo a pohotovo reagovať, lebo väčšinou o momenty ktoré trvajú niekedy len sekundy. V prípade že fotografovi praje svetlo a pritom zveční aj výnimočný moment či situáciu, vtedy je šanca že vznikne dobrá fotografia.

Ďalej sa aktívne venujem reportážnej fotografii, na zakázku dokumentujem kultúrne dianie najmä v Bratislave. Raz sú to koncerty, inokedy vernisáž, cirkus či divadlo. Zakaždým je cieľ spraviť reportáž, ktorá nielen zdokumentuje konkrétnu udalosť, ale zachytáva aj atmosféru, ktorá bola prítomná. V poslednej dobe pre časopisy zhotovujem portrety ľudí z kultúry, zachytávam ich pri práci, v ich prirodzenom prostredí, pracujem len s prirodzeným svetlom.